Život Prešova
online
online
B. Jeľcin sa stal pred 30 rokmi prvým prezidentom Ruskej federácie
12.06.2021 Celý región
Moskva
12. júna (TASR) - Hoci sú názory na jeho pôsobenie rôzne a nejednotné,
ba často až diametrálne odlišné, Boris Jeľcin sa nezmazateľne zapísal do
histórie Ruska. Na začiatku sa tento charizmatický vodca stal symbolom
rodiacej sa ruskej demokracie a odporcom návratu starých čias, ale
neskôr sa s jeho vládnutím začali spájať korupcia a rozkrádanie, hlboká
ekonomická kríza i vytvorenie triedy oligarchov.
Do dejín vošiel Boris Jeľcin aj ak ako prvá hlava Ruskej federácie, ktorá vzišla zo všeľudového hlasovania. V sobotu 12. júna uplynie od tejto udalosti 30 rokov.
Boris Nikolajevič Jeľcin sa narodil v Sverdlovskej oblasti v dedine Butka 1. februára 1931 – vyštudovaný stavebný inžinier sa však po osemročnej práci na rôznych stavbách takmer celý profesionálny život venoval politike. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1961; vystúpil z nej v júli 1990 na XXVIII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorý sa stal zároveň jej posledným.
O necelý rok neskôr – 12. júna 1991 – bol zvolený za prvého prezidenta Ruskej federácie. Získal 57,3 percenta hlasov voličov, druhý Nikolaj Ryžkov iba 16,8 percenta. Boris Jeľcin sa stal prvým demokraticky zvoleným najvyšším štátnym predstaviteľom v dejinách Ruska. Do úradu nastúpil 10. júla 1991 a zotrval v ňom do 31. decembra 1999.
Na prelome storočí prekvapujúco oznámil odchod z Kremľa, keď si za svojho nástupcu vybral Vladimira Putina, ktorý zastával od 9. augusta 1999 post predsedu ruskej vlády. "Zistil som, že je to spoľahlivý človek, ktorý si je dobre vedomý toho, za čo ponesie zodpovednosť. Som si istý, že zistíte, že je to veľmi fundovaný partner," povedal v septembri 1999 o svojom nástupcovi prezident Jeľcin v telefonickom rozhovore s americkým kolegom Billom Clintonom.
Začiatkom decembra 1991 sa Boris Jeľcin dohodol spolu s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom a najvyšším bieloruským predstaviteľom Stanislavom Šuškevičom v rezidencii Viskuli v Belovežskom národnom parku na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Tým spečatili definitívny koniec Sovietskeho zväzu, ktorý prestal oficiálne existovať 31. decembra 1991.
Boris Jeľcin prežil dva pokusy o štátny prevrat. Prvý bol v auguste 1991, keď sa členovia samozvaného výboru usilovali zosadiť sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova a zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu. Jeľcinovým víťazstvom sa skončil aj súboj s parlamentom a stúpencami prokomunistických hnutí v roku 1993, ktorí sa pokúsili poslednýkrát o návrat starých čias. V Rusku sa tieto udalosti na prelome septembra a októbra nazývajú aj druhá "októbrová" revolúcia. V Moskve došlo počas nej k najkrvavejším pouličným zrážkam od roku 1917. Vyžiadali si viac ako 150 obetí.
Obdobie svojho prezidentovania v rokoch 1991–99 označil Boris Jeľcin za ťažké, pričom za najväčší úspech považoval pád komunistického režimu a vytvorenie nového demokratického štátu. Počas jeho vlády sa formovali ústavné základy politického systému Ruska – ústava bola prijatá v decembri 1993.
Od roku 1992 sa pokúsil reformovať aj ekonomiku, ale šoková terapia vyvolala nekontrolovateľnú privatizáciu a nevídaný rast cien. Postupne nastával pokles jeho popularity, a to najmä v dôsledku pretrvávajúcich hospodárskych problémov, bujnejúcej korupcie, nebývalého rastu vplyvu oligarchov a vojny v Čečensku. K tomu sa pridružili aj problémy so srdcom a alkoholom.
Roky Jeľcinovej vlády sa v Rusku označujú aj výrazom "smuta", čo v preklade znamená obdobie zmätkov a nestability.
A ako hodnotí Jeľcinovo pôsobenie v politike Vladimir Putin, teda ten, ktorého si Jeľcin sám vybral za svojho nástupcu? Známa je historka z roku 2006, keď oslavoval Boris Jeľcin 75. narodeniny. Na otázku, ako hodnotí životné dielo svojho predchodcu, Putin odpovedal protiotázkou: "Keď bol Teng Siao-pching vo Francúzsku, opýtali sa ho, ako hodnotí výsledky Veľkej francúzskej revolúcie. A on povedal, že na podobné hodnotenie je ešte priskoro. Tak ako potom možno hodnotiť dielo prvého prezidenta Ruska?"
Do dejín vošiel Boris Jeľcin aj ak ako prvá hlava Ruskej federácie, ktorá vzišla zo všeľudového hlasovania. V sobotu 12. júna uplynie od tejto udalosti 30 rokov.
Boris Nikolajevič Jeľcin sa narodil v Sverdlovskej oblasti v dedine Butka 1. februára 1931 – vyštudovaný stavebný inžinier sa však po osemročnej práci na rôznych stavbách takmer celý profesionálny život venoval politike. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1961; vystúpil z nej v júli 1990 na XXVIII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorý sa stal zároveň jej posledným.
O necelý rok neskôr – 12. júna 1991 – bol zvolený za prvého prezidenta Ruskej federácie. Získal 57,3 percenta hlasov voličov, druhý Nikolaj Ryžkov iba 16,8 percenta. Boris Jeľcin sa stal prvým demokraticky zvoleným najvyšším štátnym predstaviteľom v dejinách Ruska. Do úradu nastúpil 10. júla 1991 a zotrval v ňom do 31. decembra 1999.
Na prelome storočí prekvapujúco oznámil odchod z Kremľa, keď si za svojho nástupcu vybral Vladimira Putina, ktorý zastával od 9. augusta 1999 post predsedu ruskej vlády. "Zistil som, že je to spoľahlivý človek, ktorý si je dobre vedomý toho, za čo ponesie zodpovednosť. Som si istý, že zistíte, že je to veľmi fundovaný partner," povedal v septembri 1999 o svojom nástupcovi prezident Jeľcin v telefonickom rozhovore s americkým kolegom Billom Clintonom.
Začiatkom decembra 1991 sa Boris Jeľcin dohodol spolu s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom a najvyšším bieloruským predstaviteľom Stanislavom Šuškevičom v rezidencii Viskuli v Belovežskom národnom parku na vzniku Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Tým spečatili definitívny koniec Sovietskeho zväzu, ktorý prestal oficiálne existovať 31. decembra 1991.
Boris Jeľcin prežil dva pokusy o štátny prevrat. Prvý bol v auguste 1991, keď sa členovia samozvaného výboru usilovali zosadiť sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova a zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu. Jeľcinovým víťazstvom sa skončil aj súboj s parlamentom a stúpencami prokomunistických hnutí v roku 1993, ktorí sa pokúsili poslednýkrát o návrat starých čias. V Rusku sa tieto udalosti na prelome septembra a októbra nazývajú aj druhá "októbrová" revolúcia. V Moskve došlo počas nej k najkrvavejším pouličným zrážkam od roku 1917. Vyžiadali si viac ako 150 obetí.
Obdobie svojho prezidentovania v rokoch 1991–99 označil Boris Jeľcin za ťažké, pričom za najväčší úspech považoval pád komunistického režimu a vytvorenie nového demokratického štátu. Počas jeho vlády sa formovali ústavné základy politického systému Ruska – ústava bola prijatá v decembri 1993.
Od roku 1992 sa pokúsil reformovať aj ekonomiku, ale šoková terapia vyvolala nekontrolovateľnú privatizáciu a nevídaný rast cien. Postupne nastával pokles jeho popularity, a to najmä v dôsledku pretrvávajúcich hospodárskych problémov, bujnejúcej korupcie, nebývalého rastu vplyvu oligarchov a vojny v Čečensku. K tomu sa pridružili aj problémy so srdcom a alkoholom.
Roky Jeľcinovej vlády sa v Rusku označujú aj výrazom "smuta", čo v preklade znamená obdobie zmätkov a nestability.
A ako hodnotí Jeľcinovo pôsobenie v politike Vladimir Putin, teda ten, ktorého si Jeľcin sám vybral za svojho nástupcu? Známa je historka z roku 2006, keď oslavoval Boris Jeľcin 75. narodeniny. Na otázku, ako hodnotí životné dielo svojho predchodcu, Putin odpovedal protiotázkou: "Keď bol Teng Siao-pching vo Francúzsku, opýtali sa ho, ako hodnotí výsledky Veľkej francúzskej revolúcie. A on povedal, že na podobné hodnotenie je ešte priskoro. Tak ako potom možno hodnotiť dielo prvého prezidenta Ruska?"
www.ZIVOTPO.sk
